reklama

Kto chce zlepšiť svet, musí zlepšiť seba!

Dospel som k záveru, že hoci mám sám snahu pomôcť iným ľuďom otvoriť im oči, aby videli, čo sa to v tom našom podarenom svete deje, tak táto snaha sa väčšinou premení na mrhanie energie, a to poriadne!!! Nevravím, že to úplne vzdávam, ale uvedomujem si, že hlavný dôvod, prečo sa snažím pomáhať druhým vidieť pravdu o globálnom zotročovaní ľudí, je, že ja sám chcem ostať slobodný a moje deti a ich deti atď. aby boli slobodné. Čiže vďaka egoizmu chcem „pomáhať„ druhým. To samotné by pre mňa nebolo žiadnym novým zistením, nové je to, že to nemá zmysel.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Aj keby sme odstránili "elitu", tak kto ju nahradí? Nová elita. Je to vidieť takmer na každom mieste, takmer v každej profesii či oblasti života - pokiaľ je človek dole, nemá moc, tak je akože "dobrý". Akonáhle postupuje a bohatne, stáva sa "zlým". Čím to asi je? No tým, že on sa ním nestáva, on ním vždy bol!!! Ten nepriateľ, proti ktorému bojujú mnohé organizácie, je v skutočnosti úplne, ale úplne, inde: je v každom z nás!!! U niekoho viac, u niekoho menej. Niekto je uvedomelý a koná tak, aby aj okolie malo z jeho činov osoh, pretože „robiť druhým radosť“ prináša radosť aj jemu samotnému. Niekto je bezcitný, bez lásky k druhým – a vlastne aj BEZ LÁSKY K SEBE SAMÉMU, lebo chorý egoizmus nepramení z prehnanej lásky k sebe, ale práveže z jej absencie! Kto si uvedomuje, že dýchať čistý vzduch je krásne, túži túto radosť dopriať aj iným. Kto je SKUTOČNE SÁM SEBOU, ŽIJE V PRÍTOMNOSTI, JE ZDRAVÝM EGOISTOM A RIADI SA INTUÍCIOU, NIE LEN LOGIKOU, NIKDY NEBUDE UBLIŽOVAŤ DRUHÝM (nevedome možno áno, ale určite nikdy nie tak, ako sa to deje dnes a ako to robí väčšina ľudstva)! Je to ťažké pre niekoho, kto je uväznený alebo trpí ako otrok niekde v krajinách tretieho sveta, ale je nutné si uvedomiť, že to nie je naša vec - my nevieme, prečo sa mu to stalo. Môžeme mu z lásky nastaviť pomocnú ruku, ale nemusíme. Ak to urobíme, mali by sme brať na vedomie, že sme zodpovední za svoje konanie a robíme to hlavne pre seba, lebo nám sa nepáči jeho utrpenie a my ho chceme z toho dostať. Čo si každý povie v situácii, keď vidí niekoho trpieť? Že "čo keby sa to stalo mne?" - to je jasný dôkaz, že pomáhaním druhým sledujeme v skutočnosti svoje vlastné ciele - ochranu seba, nie tých druhých. Mali by sme totiž výčitky, resp. okolie by nám mohlo vyčítať, že sme nepomohli, že sme boli príliš sebeckí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je zaujímavé, že málokoho trápia ľudia chorí na rakovinu, keď ich nevidí, pritom vie, že sú. Ale ak ho vyzvú nejakí brigádnici s kasičkou v ruke, aby prispel na pomoc chorým, väčšina ľudí zrazu prispeje – no v drvivej väčšine nie preto, že by chceli pomôcť tým chudákom, ale len preto, aby nevyzerali pred druhými (a sami pred sebou) ako škrobi. Keby totiž skutočne chceli prispieť peniazmi, dali by viac ako len pár drobných. Viem to z vlastnej skúsenosti, pretože ja som na charity dával práveže dosť – aby som naozaj prispel. A to bola moja záchrana: tým, že som si odoberal veľa peňazí naraz, pociťoval som to nie len finančne zle pre mňa, ale aj energeticky. Vtedy som moc nevedel o veciach nad klasickým chápaním, resp. ignoroval som ich, ale zaujímavé bolo, že akonáhle som niekomu niečo takto dal, v 99% prípadoch som mal z toho kdesi vo svojom vnútri vyslovene zlý pocit. Akoby som urobil niečo strašné! Pritom logicky som urobil správnu vec, nie? Ale o to práve ide: tu netreba používať logiku, ale intuíciu! Pochopil som vďaka životným skúsenostiam (a ešte niečomu inému, ale to je na inú tému), že NIEKEDY JE LEPŠIE NIE „POMÁHAŤ“, ALE NAOPAK, EŠTE VIACEJ PRIŤAŽIŤ.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekto sa tu bije za práva ľudí, ale tomu istému človeku je častokrát jedno, že aj zvieratá majú svoje práva. Ak by to tak nebolo, prečo sa protestné hlasy proti Bilderberg Group, Iluminátom, tzv. Slobodomurárom, proti elitám v Bruseli, proti zahraničnej politike USA, proti korporáciám, proti farmaceutickému priemyslu apod. ozývajú až teraz? Veď tí ľudia v chudobných krajinách trpia už stáročia – lenže až teraz sa to začína týkať aj nás... Takže oni len zachraňujú seba. Na tom nie je nič zlé, pokiaľ sa však títo aktivisti netvária ako spasitelia sveta. lebo skutočne spasiť môže človek iba seba. Nie, že by som bol proti protestným akciám a hnutiam, proti odboju apod. len vravím, že si treba uvedomiť, že tí, čo to robia, to robia PRE SEBA. Nechcem ich kritizovať, naopak, chválim ich za ich aktivity, len chcem upozorniť, čo je na pozadí a varovať, aby to neskĺzlo niekam, kam nemá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pretože nie len nejaká elita zotročuje svet, ale aj bežní ľudia - ibaže bežní ľudia väčšinou nezotročujú iných ľudí, lež zvieratá. To sú takisto živé tvory, čo cítia. Ale vlastne aj ľudia bývajú zotročeni bežnými ľuďmi - napr. v Číne sú firmy, kde pracujú malé deti. A ešte k tomu za smiešne sumy – nedávno vyšlo najavo, že nejaká firma (meno som zabudol) na výrobu klávesníc zamestnáva deti a za smiešnych 12 USD na deň. Dozorcovia sú samozrejme hnusné svine a dozerajú, aby „zamestnanci“ makali čo najsvižnejšie. A tie krutosti na zvieratách i ľuďoch - vlastných spoluobčanoch robia konkrétni ľudia, tí z radov „ovčanov“, žiadni "eliťáci" z Bilderbergu im to neprikazujú. Takisto počas vojny velitelia nenútili radových vojakov znásilňovať miestne ženy. I keď sú výnimky, ale v princípe veliteľ nemá ako skontrolovať vykonanie takéhoto príkazu, takže to bolo na samotných radových vojakoch, či taký príkaz vykonajú alebo nie. O šikane na povinnej vojenskej službe ani nehovorím...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Väčšina ľudí „oviec“ sú vo svojom stave veľmi preveľmi šťastné. Oni potrebujú byť chudákmi. Predstavte si, že by ste nejakému bezdomovcovi dali miesto na bývanie a prácu. Sa vám na to vyse*ie, pretože jemu viacej vyhovuje byť "chudák", ktorý sa len váľa v špine a čaká, až sa nad ním niekto zmiluje. Viem osobne, že sú aj výnimky, ale sú to fakt len výnimky – je ich žalostne máličko. Cigáni a cigánske osady, paneláky, ktoré dostali zadarmo od štátu, za naše peniaze z daní, totálne zdemolované, ich kultúra – to hovorí za všetko. Oni chcú byť problémovou komunitou, je to ich štýl.

Zistil som, že nemá význam snažiť sa vehementne zachraňovať svet. Mám pokušenie zachraňovať aspoň svojich najbližších – rodinu a fakt dobrých kamarátov, ale aj tam často zlyhávam. Pretože väčšina ľudí o záchranu nestojí! Keby zrazu stratili svoj stav "chudáka", nemohli by sa sťažovať na nespravodlivosť, nemohli by obviňovať všetkých naokolo a museli by prijať zodpovednosť za svoj život, tak by ste videli, ako vás rýchlo pošlú do r*ti (mňa uz poslali X-krát) - väčšina ľudí potrebujú byt "trpiteľmi", je to ich spôsob života. Je to totiž pohodlné.

My, čo chceme lepší svet, sme bohužiaľ v menšine, preto sa nám to NEMÔŽE PODARIŤ GLOBÁLNE. V skutočnosti to však je veľmi logické, ak aspoň čiastočne pochopíme zákony reinkarnácie a karmy alebo ak chcete zákony Boha: na tento svet prichádzame ako nezrelé duše, mimochodom, takýchto svetov je len v našom známom vesmíre viac. Ja osobne si pamätám na jeden svoj minulý život medzi "šedými" a viem, že sme navštevovali Zem a komunikovali s ľuďmi. To, že mám korene niekde inde, viem odmalička, akurát časom a výchovou v kresťanstve som na to na chvíľu pozabudol. Ale pred časom prišlo čiastočné rozpomenutie. Zaujímavým a pre mnohých kresťanov neznámym faktom je, že samotné kresťanstvo kedysi bralo reinkarnáciu ako samozrejmú vec. Ale to sa nehodilo do niektorých manipulatívnych učení, ktorými je dnešné kresťanstvo preplnené, preto v 15. storočí pápež (ktorého meno som žiaľ zabudol, lebo na mená mám zlú pamäť) zrušil reinkarnáciu z kresťanského učenia a odvtedy to kresťania považujú za výmysel budhistov či hinduistov či všelikoho. Nevedia, že aj kresťanstvo to kedysi tvrdilo. No, také sú dejiny... Určite ste si všimli, že niektorí ľudia proste nedokážu chápať pre vás jednoduché a jasné veci. Oni na to totiž nemajú kapacitu nie mozgu, ale duše - ich vedomie je natoľko detské, že nevedia pochopiť svoju podstatu ani svoju úlohu vo vesmíre a nemajú šajnu o ničom. Len poslúchajú naučené doktríny či už politiky, náboženstva alebo tzv. morálky. Sú väčšinou totálne závislí na pohľade a názore druhých na nich samotných a všetko svoje konanie podmieňujú tým, ako to vyzerá, čo si o nich pomyslia druhí. Medzi nimi sú samozrejme ľudia na rôznej úrovni vývinu vedomia / duše, čiže nemožno všetkých hádzať do jedného vreca. A obrovskú „zásluhu“ má na tom výchova: ak rodičia sú „DUŠEVNÉ DETI“, ich pozemské deti dostanú genetický základ po nich a tiež softvér vo forme dogiem, ktoré svoji rodičia nahustia deťom do hláv. Proti tomu je niekedy veľmi ťažké sa postaviť. Láskyplným prístupom sa dá niečo pomaly dosiahnuť, ale väčšinou je to beh na veľmi dlhé trate, ak vôbec. Pre mňa osobne je dosť nepríjemné a smutné vidieť všelijakých mojich blízkych (kamarátov, členov rodiny), ako sa sami ženú po vyjazdených koľajach väčšiny – davu a nikdy nepoužijú vlastnú hlavu na to, aby nad niečím pouvažovali. A týka sa to aj ľudí inak mimoriadne inteligentných, vzdelaných v odboroch, ktoré vyžadujú logické uvažovanie, veľmi bystrých a šikovných.

Ďalej sú tu ľudia, ktorých nazývam DUŠEVNÍ PUBERTACI – to sú práve rôzni aktivisti, ktorí si začali viacej uvedomovať seba, svoje JA, začali si všímať okolie a pochopili niektoré súvislosti, až sa vzopreli. Keďže puberťáci sú stale len deti, začne im z toho niekedy šibať a začnú rebelovať nie len proti zlému systému, čo je správne, ale aj proti samotnej prírode a začnú si myslieť, že oni sú tí múdri, oni poznajú liek na všetko a oni nadiktujú všetkým, aby boli múdri ako oni. Začnú hľadať – z otrokov sa stanu hľadači. Mnohokrát sa venujú ezoterike, mágii, bojovým umeniam, či kungu, tai či, falun gongu, neraz sa dostanú do siekt. Ľahko môžu tomu prepadnúť a prospešne si pomýlia s neprospešným, až majú z toho maglajs. Je medzi nimi mnoho inteligentných ľudí, ale paradoxne bývajú oveľa menej šťastní ako ľudia-ovce, pretože nenachádzajú riešenie všetkých problémov sveta, ktoré si oni sami veľmi dobre uvedomujú. Teda nachádzajú: v boji, stanú sa fanatikmi, alebo im preskočí, tak začnú drogovať alebo sa i zabijú (áno, aj to). Okolie samozrejme nechápe, prečo.

Keď tu toto píšem, tak nekritizujem ostatných - naopak, chápem ich, čo prežívajú, pretože som to tiež zažil, dokonca vrámci tejto mojej inkarnácie. Venoval som sa všeličomu, hľadal som cesty, popálil som sa, ale poučil som sa. Aj dnes robím ešte chyby, ale viem, že všetko v skutočnosti bude a už aj je pre mňa dobré.

Potom sú ľudia kategórie, ktorú nazývam DUŠEVNÍ DOZRIEVAJÚCI, kam po všetkých tých skúsenostiach trocha odvážne radím aj seba :-) Ak mám pravdu povedať, nijak si nechcem o sebe namýšľať, niekedy si sám pripadám ako decko, hoci mám 27 rokov. Rozdiel medzi mnou a väčšinou dospelých, ktorí sa mi divia, že to o sebe vyhlásim, je v tom, že ja som natoľko sebakritický, že si uvedomujem, že sa stále učím. Človek sa učí celý život. Väčšina dospelých ľudí sú však namyslení a povýšeneckí a nedokážu preto prijať, že niečo nevedia a že niekto iný môže byť oveľa múdrejší. My „duševne dozrievajúci“ si uvedomujeme našu polohu vo vesmíre, poznáme nejaké tie základy zákonov vesmíru: Princíp reinkarnácie; Žiadna strata = žiaden zisk; Sme tu preto, aby sme sa učili, ale aby to učenie bolo zábavné; Život je hra. Ešte nie sme úplne „duševne dospelí“, aj nám sa stane, že nám šibne. Ale v princípe počúvame intuíciu a nenecháme sa nadlho vykoľajiť hlasmi iných ľudí, ani módou, ani dogmami, ani fanatickým rebelizmom, lebo vieme, že práca na zlepšovaní sveta spočíva v práci na zlepšovaní seba samého - ak vyjde energia navyše a dá sa niekomu inému pomôcť, je to len plus, ale nie je to naša povinnosť a žiadny Boh to od nás neočakáva automaticky! Ak sa zadarí niekomu otvoriť oči a priviesť ho na CESTU POZNANIA, odčiníme si možno časť zlej karmy, ale je to niečo navyše. SLÚŽIŤ JE RADOSŤ, NIE POVINNOSŤ! Tento svet je krásny aj so všetkými tými svinstvami, ktoré ho sprevádzajú, pretože nám dáva možnosť prejaviť svoju TVORIVOSŤ.

Nakoniec sú tu DUŠEVNE DOSPELÍ – ľudia, ktorí pochopili oveľa viac, než ja a keďže ja som tento stav ešte nedosiahol, nechcem si vymýšľať, že ako asi zmýšľajú a konajú. Predpokladám len, že by som sem mohol zaradiť každého buddhu.

Ľudia majú možnosť voľby: môžu sa chovať horšie ako prasatá – váľať sa v špine, vlastných výkaloch a zvratkoch, smrdieť, alebo môžu byť čistotní ako kôň. Môžu byť láskyplní k druhým a plní inteligencie ako delfíny či opice, alebo byť tvrdými predátormi a kruto zabíjať všetkých nepriateľov ako tyranosaurus rex či krokodíl. Môžu rozvinúť svoje pomyselné krídla a vznešene plachtiť ponad smiešne zvyky a obmedzenia ľudí ako albatros, alebo sa zakrádať podsvetím ako krysy. Môžu byť veľkorysí a štedrí, o svoje mláďatá sa starať s láskou ako slony, alebo môžu kradnúť a využívať nevedomosť druhých ako straka. Je na nás, čím budeme. My tvoríme našu realitu.

Preto tvrdím, že najlepšie, čo môže človek urobiť v prospech ľudstva, je:

1.) Prijať, že sa stále má čo učiť v zmysle hesla HLÚPY VIE VŠETKO, MÚDRY VIE MÁLO. (Viď Sokrates a jeho povestné „Viem, že nič neviem“)

2.) Začať Milovať seba samého a z tejto Lásky môže prameniť Láska k druhým (aj v Biblii sa píše: Miluj blížneho svojho ako seba samého! Takže v prvom rade treba MILOVAŤ seba!)

3.) Brať život ako hru. Máme právo na život, nie povinnosť žiť, život je dar, nie trest, tak si začnime život konečne užívať! Bez závisti, čo majú druhí. Možno majú aj niečo, čo by sme za žiadnu cenu nebrali!

4.) Namiesto kritizovania, neustáleho bojovania, niečo začať konečne tvoriť. Na tvorenie je ťčasto nutné najprv sklamanie z existujúceho stavu, ale to sklamanie má služiť ako inšpirácia a motivácia tvoriť niečo nové lepšie, nie neustále kritizovať existujúce.

5.) ROZHODNUTIE KONAŤ! Akonáhle sformulujeme neoblomný zámer a prijmeme všetko predošlé, intuícia nám sama začne „našepkávať“, aké kroky podniknúť.

Pre tých, čo si myslia, že to mám prečítané a prepísané z nejakej knižky tak smola, nemám. Je síce pravda, že za svoj život som prečítal asi 30 kníh, ale ja tvrdím len to, o čom si JA myslím, že je správne, a čo mám osobne potvrdené. Viem, že sa zhodnem vo niektorých veciach s autormi kníh, to však neznamená nutne, že som musel opisovať. Často sa mi stalo, že ma napadla nejaká myšlienka, a potom ju niekto iný realizoval. Alebo aj predtým, alebo o mesiac ako ma to napadlo, som sa to dočítal alebo videl v TV, čiže funguje to aj naopak - asi oni opisujú moje myšlienky :-D Napríklad nehlásim sa priamo k budhizmu, ale mám s ním veľa spoločného, lebo SOM TO SÁM OBJAVIL! Ako malý chlapec som si predstavoval raj ako stav duše, v ktorom akoby všetky obľúbené činnosti prebiehali naraz a neustále, všetky krásne pocity mal človek naraz a neustále, bol absolútne šťastný. Nazval som si to pracovne STAV VEČNÉHO ŠŤASTIA. Až po rokoch som sa dozvedel, že prvý Buddha tvrdil niečo podobné a nazval to STAV VEČNEJ BLAŽENOSTI, takž aj to zhoda. Náhoda? Nemyslím, skôr logika, pretože sme obaja prišli na tú istú, pre mňa logickú, vec =)

Aby som bol konrétnejší v tom, ako má jednotlivec zlepšiť seba a tým aj svet, uvediem zopár príkladov - ale až nabudúce ;-P


Chcem sa iank dať dokopy s ľuďmi, čo zmýšľajú podobne. Ak sa niekto chce pridať do mojej "Aliancie Tvorivého Iného Prístupu - ATIP", píšte na delviar@azet.sk

Skype: Delviar, ICQ: 347661327

Juraj Kalus Delviar del Viar, Spontánne Tvorivý, Otvorený, Veselý a Milujúci Zdravý Egoista (STOVaMZE)

Juraj Kalus

Juraj Kalus

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som spontánne tvorivý a milujúci zdravý egoista. mojím cieľom je vytvárať nový - lepší svet. Samozrejme si uvedomujem, že začať musím od seba, pretože kto chce pomôcť druhým, musí vedeť najskôr pomôcť sám sebe. Som človek mohúci - lebo chcem, tak hľadám spôsoby. Kto nechce, hľadá dôvody. Avšak nie som "doktor super", takže zostávam na Zemi. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu